Pán Veľkomožný, chcem sa sťažovať...

Autor: Vladimir Kubovcik | 18.1.2010 o 3:17 | (upravené 21.6.2010 o 3:26) Karma článku: 6,15 | Prečítané:  1651x

(fejtón)

 18 storočie . V mestečku kdesi v slovenskej časti Uhorska si pán Veľkomožný vykročil do ulíc. Keďže sú trhy, ktoré pán miluje, pyšne a povýšenecky sa prechádza pomedzi ľud a sporadicky sa pristaví pri stánkoch s tovarom, Pán vyzerá, akosi čudne, ale ľud ho uznanlivo  a ponížene zdraví a ukláňa sa mu. Na hlave ma raperskú šiltovku NIKE a na nohách tenisky All Stars, zvyšok oblečenia ma však striktne dobový. Zrazu sa pri ňom zataví sedliak a nesmelo, ale žiadostivo sa prihovorí k pánovi:

S: Pán Veľkomožný, pán Veľkomožný, prosím pekne ponížene, môžte ma vypočuť na chvíľku?

PV: No, čo je, čo je !?   Nemáš nič na robote sedliak?

S: Ale áno mám, prosím pekne ponížene, práveže, roboty je ponad hlavu, chcem sa však sťažovať...

PV: Ty a sťažovať ?? Chceš po papuli? To Ja, kým som pánom Veľkomožným, tak sa tu nikto nikdy nebude sťažovať. Hádam si nemyslíš, že sa tebe budú robiť výnimky?

S: To nie, pán Veľkomožný, to by som si nikdy nedovolil, ááále..

PV: ..žiááádne ale! Počúvaj ma teraz dobre a hneď ťa prejde sťažovanie. Práve som sa vrátil z budúcnosti! Aha, pozri na moju čiapku a obuv, také si ešte nevidel, čo? To čumíš, však?

S: Hmm.. ??.. (sedliak nechápavo a udivene krúti hlavou)

PV: Totiž, aby som to po lopate vysvetlil tvojej deravej hlave, naša pani imperátorka z Viedne mi pred týždňom poslala písmo, že u nich v horách naďabili na jedného blázna, ktorý tvrdil, že je z budúcnosti . Vraj  prišiel z roku 2010 prostredníctvom stroja, ktorý ho preniesol do minulosti. No a čo Boh nechcel, bol to Slovák, tuto z  nášho chotára, tak ma ráčili informovať, že ho k nám vezú cisárske vozy.

S: Otca mu naháňam a to už ako z budúcnosti? To som jakživ nepočul.

PV: To ti nebudem vysvetľovať, ty si trdlo, tvoja hlava sedliacka by to aj tak nikdy nepochopila, hádam stačí, ak ti poviem, že tá mašina dokáže ľudí v čase premiestniť.

S: Fíha, to sú mi divy, na môj veru.

PV: Hneď som si pomyslel, že keď pricestoval z budúcnosti, nebude on žiaden hlupák, dal som pre ňho pripraviť izbu a keď dorazili vozy z Viedne, išiel som ho privítať. Vyzeral čudne, mohol sa aj lepšie obliecť, ale neskôr som videl v budúcnosti aj omnoho horšie kreatúry, preto som rýchlo zistil, že je to tam u nich najnovšia móda. Priniesol som si odtiaľ tento panský širák a črievice, ktoré mam na sebe.

S: Takže ak sa nemýlim, Vy ste boli v budúcosti pán Veľkomožný?

PV: Áno, bol! Veď počúvaj.

S: Áno, áno, počúvam, pán Veľkomožný , som samé ucho ..

PV: Keď dorazili vozy z Viedne na môj dvor, čudák z budúcnosti nesmelo vystúpil a nestačil sa čudovať. Všetko sledoval takou čudnou skrinkou, ktorá sa kamera volá. Vypytoval sa ma všakovaké veci, či vraj chudoba hladom netrpí, či sme mali veľa popráv, či vedieme nejakú vojnu, alebo či sa vyskytli nejaké epidémie a také hocijaké sprostosti sa ma vypytoval. Vraj si chce nazbierať informácie.

S: A to už je čo, tie informácie, vari nejaké huby, alebo nejaký novy druh ovocia?

PV: Ale kdeže. Tak sa nazýva v budúcnosti vedomosť o niečom, Povedal mi totiž, že informácia ma v ich dobe väčšiu hodnotu ako hruda zlata! Vraj s nimi obchodujú vo veľkom a ľudia za to platia neskutočné peniaze. Vedel o nás veľa, až som mal z neho spočiatku strach. Vypytoval sa ma na všetko, no musím uznať, že som nepovedal stále pravdu.. Ale v porovnaní k ich vrchnosti som bol s mojimi malými klamstvami iba odvar !!! Totiž u nich, najväčší klamári a zlodeji sú ta najvyššia vrchnosť, ktorých volajú politici. Kto je  väčší lotor, ten ma vyššiu funkciu!

S: Strela im do duše..

PV: Keď sa informácií nabažil, zobral ma na oplátku do budúcnosti. Tam je svet prenáramne čudný, dediny sú poloprázdne, väčšina ľudí žije v mestách, bývajú v murovaných domoch, ale niektorí žijú  aj v podivných pevnostiach, vyzerá to ako moja panská králikáreň, ale vo veľkom. Po cestách chodia také plechové vozy bez záprahu, poháňané  motorom, ktorý znečisťuje ovzdušie a robí hluk. Ak ťa také čudo zrazí tak je načisto po tebe. Na pohon tých motorov potrebujú tekutinu, ktorú vyrábajú z akejsi ropy. Pre tú sa neváhajú aj pozabíjať vo vojnách. Každý chce isť na plechovici rýchlejšie a rýchlejšie, nikto ich však bičom neženie.. Na poliach sa neorie koňmi, alebo volmi, aj tam behajú len stroje. Málokto sa vôbec živí sedliackym životom. Jedlo kupujú v takých obrých budovách, že vraj supermarkety. Ženy sedliakov veru kravy dojiť nevedia, dokonca aj na pranie a na mnohé iné veci majú stroje. Práca v buducosti je dosť odlišná . Takmer každý túži sedieť vo veľkých uzavretých priestoroch, kde každý čumí do takej veľkej žiary, ktorú volajú počítač. Tam celkovo rukami tamker nič nerobia, len sedia a zízajú do žiary a hýbu len prstami.. A predstav si, že po večeroch sa zase dívajú žiary, ale do trochu inej..

S: Hm, divné veru...

PV:  Na uliciach sa ľudia pozerajú do zeme, tváre majú pochmúrne, strachujú sa o budúcnosť. Za všetko musia platiť, zadarmo sa pomaly ani s prepáčením nevyserieš. Vládne tam zhon a ruch,, jedným slovom v budúcnosti vládne stres.

S: Stres? A to je vari meno nejakého ich pána veľkomožného?

PV: Ale čoby, ty trkvas, to je akási ich epidémia. Ľudia sa plašia hore-dole, nevedia čo by robili skôr. Chcú stále viac a viac, s rodinou trávia málo času, nechce sa im vychovávať deti. Stáva sa už nemalým zvykom, že sa sobášia medzi sebou dokonca muži s mužmi , alebo ženy so ženami !!

S: A to už ako?? A ako sa onééé..no, veď viete??

PV: No, to si už nejako domysli.. Horšie je, že ich vrchnosť to pomaly schvaľuje v každej krajine. Predstav si, ľudia v budúcnosti trpia na rôzne choroby, ktoré si zapríčiňujú sami.  Poviem ti sedliak, po troch dňoch sa mi už žiadalo vrátiť sa spať k nám. Bohužiaľ, život v budúcnosti je dosť komplikovaný a čudný. Ľudia sa sťažujú jeden druhému, ale ak sa niekto chce sťažovať vrchnosti, ďaleko veru nepochodí. V lepšom prípade ho ignorujú, prípadne zmenia zákon, aj zavrú do žalára ak treba.. Ich vrchnosť si vie poradiť. Tak čo, ešte sa chceš sťažovať?

S: Nie, nie  nie, pán Veľkomožný, už nie.. Ako tak počúvam, idem ja radšej po svojej robote. Ručičky bozkávam.

PV: Veď preto ..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?